POSLEDNÁ OVEČKA

  • Dve percentá

    750 rokov od prvej písomnej zmienky

  • Dakujeme SPP

    Ďakujeme za podporu  projektu SPOMÍNAJME / POZNÁVAJME / Pamätajme Nadácii SPP, ktorý sme realizovali v rámci grantového programu Dedičstvo regiónov 2011.

  • Prezenacia knihy

    Prezentácia knihy NA CHVALU BOSKU

  • Divadielko

    Bábkové divadielko oživilo zabudnutú rozprávku...

     



Naše osobnosti

"Jediným skutočným bohatstvom človeka je jeho osobnosť. Môže mu byť tým najhlavnejším zdrojom životného šťastia: ak je zdravá a harmonická, ak jej konflikty s okolitým svetom sú plodné, vedie ho bezpečne v činoch i v myslení"

 Josef Čapek

MICHAL BANÍK

(1937 - 2007)

Narodil sa 1. marca 1937 v Lastovciach ako štvrté dieťa v rodine Baníkových. Po absolvovaní Gymnázia v Trebišove nastúpil ako poslucháč na Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. Po ukončení štúdia v roku 1961 začal svoju prax v Stavoprojekte v Košiciach, kde pracoval až do roku 1992. Práca mu okrem živobytia "priniesla" možnosť stretnúť milovaného človeka - manželku Katarínu rodenú Pásztorovú, dcéru významného archeológa a múzejníka Dr. Jána Pásztora. Do manželstva vstúpili v roku 1964. Bol otcom štyroch synov - Jozefa, Tomáša, Petra a Michala.

Jeho prvou samostatnou prácou bol projekt a návrh Domu služieb a cukrárne („Stračia nôžka“) v Trebišove. Nasledovali ďalšie realizované stavby – Športová hala v Spišskej Novej Vsi, Komárne, Michalovciach. Autorsky spolupracoval na súťažnom návrhu Fakultnej nemocnice v Plzni a sanatóriu Helios na Štrbskom Plese. Toto je iba zlomok jeho práce. Okrem toho bol autorom mnohých návrhov bytovej architektúry, najmä v našom kraji. Jeho najväčšou "vášňou" bola sakrálna architektúra. V čase totalitného režimu sa však nemohol venovať práci v tejto oblasti. Zmena nastala v roku 1968, kedy v čase spoločenských a politických zmien svitalo na lepšie časy. V tom období navrhol a vyprojektoval kostol v Holčíkovciach a následne v Slovenskej Kajni. K ich realizácii však nedošlo, pretože začalo tzv. "pokrízové" obdobie. Nové spoločenské pomery po revolúcii v roku 1989 priniesli slobodu aj v náboženskej oblasti a s tým boli spojené aj nové požiadavky na stavbu kostolov.

Ing. Arch. Michal Baník v tom období prijímal mnoho nových zákazok, vzhľadom na možnosť venovať sa naplno sakrálnej architektúre. Ako sám priznal pre denník Korzár: „Sen sa mi do bodky splnil!“.

Po roku 1990 realizoval viaceré stavby civilného charakteru ako napríklad Dom dôchodcov na Skladnej ulici v Košiciach, budovu Slovenskej poisťovne (dnes Allianz – na fotografii vľavo) na Štúrovej ulici, rekonštrukciu budovy na Pribinovej ulici pre účely Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, či prístavbu terminálu košického letiska.  V roku 1992 si Michal Baník zakladá svoj vlastný ateliér, v ktorom neskôr pôsobil so synom Tomášom a kolegom Richardom Krajčim. Okrem práce na architektonickom poli pôsobil Michal Baník v komunálnej politike od roku 1990. V období rokov 1998-2002 bol poslancom Mestského zastupiteľstva Košíc. Pracoval aj ako člen Cirkevnej komisie pri Mestskom zastupiteľstve v Košiciach.  Meno Michala Baníka sa spája najmä so sakrálnou architektúrou. Bol jedným z prvých na Slovensku, ktorí boli pripravení projektovať a realizovať stavby kostolov v súlade s II. vatikánskym koncilom. Teda s novými požiadavkami na usporiadanie katolíckeho liturgického priestoru (obrad tzv. tvárou k ľudu).  Ako povedal: „Každý kostol má svoju filozofiu... symbolizmus do stavby šifrujem, nechcem robiť lacný gýč a rukolapne všetko prezentovať. Kto má na to, ten to aj vylúšti a ocení“. A veru dostalo sa mu ocenenia. V roku 2003 získal Čestné uznanie Konferencie biskupov Slovenska, za jeho iniciatívnu angažovanosť pri tvorbe a realizácii sakrálnych stavieb. V roku 2006 ho pápež Benedikt XVI. menoval za Rytiera Rádu sv. Silvestra, pápeža.

V roku 2007 sa konala v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach výstava prác Ing. Arch. Michala Baníka, ktorá mapovala približne 30 rokov jeho aktívnej práce. Zároveň sa dá povedať, že bola oslavou jeho životného jubilea. No symbolicky uzavrela jeho prácu, i život. Ing. Arch. Michal Baník po krátkej, ale zákernej chorobe zomrel 30. mája 2007.

 

MICHAL GAŽI     

(1925 - 2004)

Ako sám v jednom rozhovore povedal, nebol veľmi zručný v práci na poli, ale za to sa rád učil. Základy vzdelania získal v Lastovciach, kde navštevoval jednotriedku. Neskôr nasledoval svojho brata Janka v štúdiu učiteľskej akadémie v Michalovciach. Po maturite v roku 1945 nastúpil ako učiteľ a poverený riaditeľ do Národnej školy v Byšte. Túžil širšie spoznať pedagogické problémy a prihlásil sa na kurz pre učiteľov špeciálnych škôl, kde sa po prvýkrát stretol s nepočujúcimi žiakmi. V roku 1947 začal vyučovať v Ústave pre hluchonemých v Kremnici. V roku 1948 začal diaľkovo študovať na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave slovenský jazyk a dejepis, aj keď ako sám priznal, neskôr by si zvolil za svoj odbor prírodné vedy. V roku 1956 štúdium vysokej školy v tomto odbore ukončil. Vyučoval v Kremnici v rokoch 1947-1949. V neskoršom období pôsobil na škole pre hlucho-nemých v Košiciach aj v časoch jej sťahovania (Jasov, Nižné Šebastovce), až po preloženie a založenie Ústavu v Levoči. V roku 1951 prerušil ďalšie štúdiá, aby nastúpil na vojenskú službu v Trenčíne. Po jej skončení začal v tomto meste vyučovať na odbornom učilišti policajného zboru, najmä matematiku a fyziku. V roku 1959 ukončil štúdium pedagogiky a psychológie na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Už od decembra 1958 pôsobil ako samostatný odborný pracovník vo Výskumnom ústave pedagogickom v skupine psychológie a defektológie. Keďže ho oblasť špeciálnej pedagogiky zaujímala, začal opäť diaľkovo študovať na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave odbory logopédia (náuka o vývoji a výchove reči), surdopédia (výchova a vzdelávanie sluchovo postihnutých), psychopédia (vzdelávanie mentálne retardovaných) a etopédia (výchova a vzdelávanie sociálne narušenej mládeže). Toto ďalšie štúdium ukončil v roku 1962. Vo Výskumnom ús-tave pedagogickom začal pracovať na koncepcii vzdelávania mentálne postihnutých detí, neskôr na koncepcii škôl pre nepočujúcich. V rámci celoštátnej komisie pracoval na učeb ných osnovách pre osobitné školy a neskôr pre školy pre nepočujúcich a nedoslýchavých. V roku 1969 ukončil ašpirantské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a obhájil kandidátsku prácu (titul CSc.). V 60-tych rokoch 20. storočia začal externe prednášať na Filozofickej fakulte v Bratislave, venoval sa najmä psychológii a špeciálnej pedagogike. V roku 1961 zostavil daktylovú – prstovú abecedu pre podmienky slo-venského jazyka, ktorá sa používa dodnes. V rokoch 1960-1975 koordinoval prácu na zhruba 70-tich učebniciach pre nepočujúcich a nedoslýchavých a mnohé z nich aj sám zostavil. Od roku 1975 bol celoštátnym gestorom vzdelávania sluchovo postihnutých až do svojho odchodu na dôchodok. Počas svojej praxe spracoval okolo sto teoretických prác pre učiteľov, študentov a teoretických pracovníkov, z ktorých sa väčšina dotýkala problematiky nepočujúcich. O vyučovaní nepočujúcich mnoho publikoval i prednášal, najmä na celoštátnych seminároch a konferenciách špeciálnych pedagógov. PhDr. Michal Gaži, CSc. zomrel v Bratislave vo veku 79 rokov.


JOZEF IĽKO          

RNDr. Jozef Iľko, CSc. sa narodil v Lastovciach v šesťčlennej rodine v roku 1939. Pre Slovenskú televíziu pripravil v Aktualitách a mnohých iných programoch od roku 1982 vyše 1300 vystúpení v pravidelných reláciách o počasí. Po štúdiu meteorológie na Univerzite Komenského v Bratislave nastúpil pred 40 rokmi do služieb Hydrometeorologického ústavu ako meteorológ. Titul RNDr. získal na Masarykovej univerzite v Brne a vedeckú hodnosť kandidáta vied na Karlovej univerzite v Prahe. Pracoval vo funkciách ako vedúci Meteorologickej služobne na letisku Sliač a počas rokov 1982 - 1987 zastupoval Československo v pracovnej skupine Svetovej meteorologickej organizácie v Ženeve. Kontakt s odborníkmi z celého sveta mu umožnil za desaťročia praxe zostaviť jedinečný Atlas svetového počasia, ktorý v súčasnosti využíva v kontaktných reláciách Slovenského rozhlasu a TV Markíza. Spolu s využitím podkladov zo siete internet poskytuje cenné informácie pre tých, ktorí cestujú do rôznych končín sveta. Skúsenosti s počasím na našom kontinente získava v Európskej súťaži v predpovedaní počasia, ktorej sa prostredníctvom internetu zúčastňujú oficiálne štátne meteorologické služby, školské a vedecké pracoviská, špičkové súkromné meteorologické firmy a jednotlivci. Okrem najlepšieho umiestnenia medzi jednotlivcami získal aj veľmi cenné tretie miesto a digitálnu bronzovú medailu. Spolupracuje so Slovenským rozhlasom už 35 rokov. Publikoval aj množstvo populárnych a aktuálnych príspevkov v novinách a časopisoch. Je autorom množstva vedeckých článkov a populárnej knižky Minilexikón meteorológie, ktorá vyšla v roku 1990. V súčasnosti sa venuje dlhodobej predpovedi počasia, predpovedi pre rôzne oblasti Európy a sveta a spolupráci s médiami.

Orange Colour Red Colour Blue Colour Green Colour